PREČO ROZBÁSNENÉ?
ROZBÁSNENÉ MODLITBIČKY Bože, Ty doprial si mi čosi tak prosté, no krásne - uvedomiť si v jednej chvíli, že modlitbičky-básne, čo mamy nás v detstve naučili - jak Anjeličku, môj strážničku... - neopustia mi hlavičku a kráčajú celý život s nami, sťa práve ten anjel k sprevádzaniu nám daný.... A iných slovo dlho loviť musím v pamäti, tak rýchlo mi z nej až kamsi v diaľ odletí... Prečo modlitbička, čo obliekla sa jak básnička, oveľa hlbšie a ľahšie vryje sa mi do srdca, mysle? Kto takú cestu vynašiel? Kto to tak múdro vymyslel? Jedna múdrosť vraví: „ Kto spieva - dvakrát sa modlí.“ - to je mi známo. No rozum mi práve vraví, že platí aj druhá vec: „ Kto spieva, ľahšie sa modlí...“ Že akosi to ide samo, že slovo básne, piesne neraz hlboko v mysli nám zostane, a vyplaví sa dokonca i vtedy, keď najmenej to čakáme... Či báseň, pieseň a modlitba skutočne sú sestry brata človeka, keď tak rád sa k nim utieka v radosti, smútku, starobe, chorobe, pr