ŠTYRI ÓDY
Ďakovať Ti túžim, Otče, spievať ódy za dar zeme, slnka, vzduchu i vody, (čo zdá sa, dnes už vyšli z módy...) Už pred vekmi si nám ich z lásky dal, by stvorenia, tvorstva kráľ z nich osoh mal. Bez nich veru – taká je pravda odveká - nebolo by kvetu, zveri, ani človeka... ZEM Hovoríme jej zem, hlina, pôda... - dar Boží, čo ospievať chce prvá óda... Všadebolka skromná, nenápadná, horúca v lete, v zime zas chladná... Tá, v ktorej nový život už od vekov drieme, čo počiatok plodu skrýva - rastlín semä... Tá, z ktorej i človek bol raz vzatý, a ktorej telo svoje zas vráti... Okrová, hrdzavá, no zväčša hnedá, nečudo, že vznikla o nej celá veda. Tvrdá i jemná, sypká i skalnatá... Namáha sa roľníka ruka zodratá jak Stvoriteľ raz riekol: „ V pote tváre obrábať budeš lány dosiaľ neorané, by dopestoval si si chlieb, obživu, tešil sa pre nový rok zas osivu...“ Vďaka Ti, predobrý Otče, za našu zem, ktorej plodmi nás