OTČE NÁŠ...

Ty, Veľký, Dobrý, Otče, Náš,

čo na nebesiach prebývaš,

nech pochválené a známe

je Tvoje meno i na zemi celej...

Dobro a Láska Tvoja sa rozlej

na celú našu planétu...

Nech každý tvor o nej zvie tu...

Nech kúkoľ, zlo sa nikde neseje,

len čo malo by sa diať, nech sa deje,

jak Ty sám si to dávno chcel...

Bo túži po tom veľmi i ten,

čo všetko pred vekmi si tvoril preň,

slnko, hviezdy, semä sial,

hory, more, zver mu dal...

Prosíme, daj nám i každý deň na stôl chleba,

veď Ty vieš, že bez neho žiť sa nám nedá...

Aj Ten v podobe najsladšej oblátky zaliaty,

v ktorom ukrytý si v Synovi Tvojom sám Ty...

A odpusť nám, prosím, bo cítime a vieme,

že práve odpustenie tak často potrebujeme -

my Tvoje, no i po našom túži blížny náš.

Pomôž, keď nedarí sa nám to, Otče náš,

nech to, čo od Teba obsiahneme,

i bratovi, sestre vždy doprajeme...

A ešte o jedno tvoje dieťa prosí,

nech nezvedie ho z cesty k Tebe Ktosi,

kto rád sa potajme prikradne,

oklame, ničí, vysilí dôkladne

a srdce zmení na kameň.

Ty sám, Mocný, vtedy pri nás stoj,

pomôž zvládnuť v pokušeniach boj....

Nech sa tak stane, prosím - amen.